„Céčko, béčko, déčko“ – ktoré sú tie najdôležitejšie vitamíny pre detský organizmus?

Každý z nás potrebuje pravidelný prísun vitamínov, deti obzvlášť preto, že sa vyvíjajú. Aké sú tie najdôležitejšie, kedy a ako ich podávať? O tom, či sa môžeme spoľahnúť len na prírodné vitamíny, prípadne kedy doplniť našim najmenším aj tie syntetické, sme sa zhovárali s MUDr. Katarínou Legrand, pediatričkou z OKiDOKi.

MUDr. Katarína Legrand

pediater

Existuje 13 základných typov vitamínov, označované sú veľkými písmenami abecedy, niekedy majú aj číselný index. Ľudský organizmus si, až na niektoré výnimky, nedokáže vitamíny sám vyrobiť, a preto ich musí získavať prostredníctvom stravy. Vo všeobecnosti ich delíme na rozpustné vo vode (napríklad C, B) a rozpustné v tukoch (A, D, E, K). Je podstatné, aby sa podávali práve v nosiči, v ktorom sú rozpustné, napríklad tie v tukoch je fajn pridať do mlieka, mliečnych výrobkov či oleja. Príroda to zariadila tak, že ak ich prijímame v ich prirodzenej forme, tak sú vlastne v nosiči, ktorý je pre ne najvhodnejší, napríklad mrkva – vitamín A – vo vývare. „Každý vitamín má svoju úlohu, každý má svoj zdroj, z ktorého ho môžeme najľahšie získať. Nedá sa povedať, ktorý je najdôležitejší, pretože každý má svoju nenahraditeľnú úlohu v našom tele a rôznych telesných procesoch,“ vysvetľuje MUDr. Katarína Legrand.

Základom je pestrá strava

Asi najznámejším vitamínom, ktorý každý z nás dôverne pozná a v časoch choroby poctivo dopĺňa, je vitamín C. Jeho celý názov je kyselina askrobová a je dôležitým antioxidantom, vychytáva voľné radikály, ktoré môžu poškodzovať naše bunky. Poznáme ho ako vitamín účinný v boji s mikroorganizmami (vírusmi či baktériami), ale je dôležitý napríklad aj pre naše spojivo a vstrebávanie železa do krvi. Vitamíny skupiny B sú potrebné pre viaceré enzymatické procesy, a preto sú potrebné pri tvorbe alebo regenerácií buniek nášho tela. „Najznámejšie vitamíny rozpustné v tukoch sú vitamín A a D. Vitamín A je dôležitý pre zrak a taktiež je, podobne ako vitamín C, antioxidantom. Vitamín D má veľa funkcií v rôznych regulačných procesoch a pôsobí skôr ako hormón. Je dôležitý pre metabolizmus kostí a ovplyvňuje aj imunitu,“ hovorí pediatrička. Rodičia detí, ktoré konzumujú pestrú stravu obsahujúcu zeleninu, ovocie – varené aj surové, obilniny rôznych druhov a v rôznych formách, mliečne výrobky, mäso aj ryby, semiačka, orechy, rôzne oleje, bylinky či koreniny, sa nemusia báť, že by ich ratolestiam chýbal nejaký vitamín. „V zásade platí, že, čo je kyslé alebo farebné (žlté, oranžové, červené, fialové, ružové, zelené) obsahuje nejaké antioxidanty. Vitamín D obsahujú hlavne tučné ryby, vajíčka a oleje a vitamíny B sú hlavne v obilninách a živočíšnych výrobkoch,“ dopĺňa K. Legrand.

Syntetické vitamíny bábätkám a pri chorobe

Iná je situácia pri novorodencoch. Tí dostávajú tesne po narodení vitamín K injekčnou formou a ten ich má chrániť pred zriedkavou poruchou zrážania krvi, aby nevykrvácali. „Ak sa dieťaťu nepodá tento vitamín injekčne, je potrebné, aby ho dostávalo od 10. dňa života až do ukončenia 3. mesiaca raz týždenne po jednej kvapke s mliečkom. Vitamín K totiž vyrábajú naše priateľské črevné baktérie, ktoré novorodenec ešte nemá, a preto nemá dostatok tohto vitamínu z vlastnej tvorby,“ vysvetľuje MUDr. Legrand. Dôležité je tiež podávať už od 10. dňa života vitamín D, dve kvapky v mliečku denne, predovšetkým ako prevencia ochorenia kostí z nedostatku vitamínu D. Pediatrička ešte odporúča podávať syntetické vitamíny pri akútnom ochorení, najmä, ak dieťa odmieta jesť. Zvyčajne ide o C-vitamín, rozdelený do menších dávok počas dňa, prípadne ak má dieťatko zmeny na slizniciach ako afty, môže pomôcť B-čko. Jediný dlhodobejšie podávaný vitamín u detí je D, ktorý sa odporúča podávať denne minimálne prvé dva roky života, neskôr možno trošku zvoľniť, najmä v slnečných mesiacoch. Vtedy však je potrebné, aby boli deti na slnku dostatočne dlho a pravidelne a bez ochranného krému. A tiež potrebujú dostatok vitamínu D v strave.

Vitamíny chýbajú len výnimočne

V našej spoločnosti je deficit vitamínov skôr zriedkavý. Aby sa nedostatok nejakého vitamínu prejavil tak, že je badateľný na dieťati, musí to trvať pomerne dlhú dobu. Za bežných okolností sa to skôr nemá ako stať. „Ak sa u nás stane, že má dieťa nejaký deficit vitamínu, býva to skôr na vrub nejakého zatiaľ nediagnostikovaného ochorenia, napríklad celiakia, zápalové ochorenia čreva či parazitózy. Čiže nejde o to, že by bol nedostatočný príjem, ale problém je v tom, že sa vitamín nevstrebáva. Kvôli poškodenému črevu alebo kvôli parazitom, ktoré nám tie vitamíny berú,“ objasňuje K. Legrand. Deficit vitamínu B12 sa môže prejaviť napríklad únavou, bledosťou spojiviek, ďasien, prípadne pleti. Ak je nedostatok vitamínu C, môže sa prejaviť krvácavosťou ďasien. Avšak to je u nás pomerne zriedkavé. Aj evidentný deficit vitamínu D – mäkké kosti, ktoré menia tvar – deformity lebky u bábätiek alebo deformity hrudného koša, či dlhých kostí u väčších detí – toto všetko sú záležitosti skôr afrických detí, ako našich. Primárny pediater môže indikovať odber krvi, ak sa napríklad dieťa odkloní od rastovej krivky, ale štandardne sa v našich končinách hladina vitamínov u detí nevyšetruje.